Radnica Deerlijk, Belgicko

Jednou z najaktuálnejších udalostí druhej polovice roku 2005 na belgickej architektonickej scéne je Belgická cena za architektúru, ktorú v dvojročných intervaloch udeľuje Kráľovská federácia architektov Belgicka FAB. Cena sa udeľuje v piatich kategóriách - novostavba, rekonštrukcia/revitalizácia, krajinná tvorba, verejná budova a umelecké dielo a je udeľovaná mestám a obciam za podporu zvýšenia kvality a inovácie v oblasti architektonickej tvorby v rámci projektov financovaných čiastočne alebo úplne z verejných zdrojov.

Slávnostné udelenie ocenení sa uskutočnilo 28. októbra 2005 a na význame tohtoročného udeľovania pridalo i to, že bolo spojené so 100-ročnicou FAB. Všetky projekty, či už ocenené alebo nominované stoja určite za pozornosť, mňa však zaujal najmä projekt Radnice v Deerlijku z dielne architektonického ateliéru NERO.

Moje prvé kroky k objavovaniu súčasnej belgickej architektúry však boli o to zaujímavejšie, že som mala možnosť osobne sa stretnúť s autormi tohto projektu a tak sú moje informácie priamo z prvej ruky.

Obec Deerlijk vypísala súťaž na architektonickú a urbanistickú štúdiu budovy radnice. Spomedzi autorov súťažných návrhov následne vybrala päť do vyzvanej súťaže. Z tejto vyšiel víťazne ateliér Nero - bola to správna voľba?

Radnica v Deerlijku je určite prekvapením, ale nepochybne príjemným. Objemu nemožno uprieť vtip, vtip v dobrom zmysle slova. Zasadený do tradičnej radovej zástavby domov na úzkych parcelách pritlačených jeden k druhému sa tvarovo výrazne odlišuje ale napriek tomu pôsobí prirodzene a presvedčivo. Je pozoruhodné ako sa v bežnej flámskej dedine ateliéru Nero podarila radikálna zmena „image".

Svojim umiestnením na pozemku prelamuje kompaktný blok a vytvára prepojenie medzi dvoma ulicami i námestím, ktoré v budúcnosti čaká revitalizácia. Vo väčšom merítku nadväzuje na urbanistickú ,,skratku" medzi ďalšími verejnými funkciami - areál voľného času, obchodné centrum, atď.

Radnica sa nachádza na pozemku pôvodnej radničnej budovy, ktorá už nevyhovovala požiadavkám modernej verejnej inštitúcie. Pred vedením obce však stál zložitý ,,presviedčací" dialóg s verejnosťou, do ktorej významne zasiahol i architektonický ateliér Nero.

Filozofiou Nera bolo stanoviť najvzdialenejšie možné hranice urbanistickej situácie a nájsť cestu ako z nich ťažiť. I napriek minimálnej šírke parcely sa tak autori rozhodli využiť len časť šírky a vytvorili tak príjemný prechod z verejného priestoru ulice ku poloverejnému priestoru pred vchodom radnice.

Jednou z požiadaviek vedenia Deerlijku bola možnosť etapovitej realizácie stavby (avšak napokon sa zrealizovala v jednej etape). I to je jedným z dôvodov jej jasného funkčného delenia. V zadnej časti sa nachádza blok administratívy, stredný blok tvorí časť pre verejnosť otvorená cez dve podlažia a smerom do ulice je otočený príznačný vysunutý objem so svadobnou a zasadacou sálou. Práve objem sál je charakteristickou „obrazovkou" vytvárajúcou pocit otvorenosti, priehľadnosti.

Zaujímavosťou je i „vodná priekopa", v ktorej budova stojí. Slúži ako rezervoár požiarnej vody a zároveň zabezpečuje čiastočný chladiaci systém budovy (zníženie teploty vnútorného prostredia o cca 2-3 °C).

V ateliéri Nero nestavili na honosnosť ako symbol vážnosti. Budova i keď jednoduchá nie je priveľmi strohá - priestory oživuje zelená farba na stenách a prijímací pult - výrazná červená konštrukcia mäkkých organických tvarov, vytvorená z polystyrénových platní potiahnutých sklolaminátom. Autorom sa tak podarilo vytvoriť prívetivé prostredie pre filozofiu Deerlijku - nová radnica má byť miestom, kde občan je prijímaný ako dobrý zákazník.

A tak sa z pôvodne verejnosťou rozpačito prijímaného projektu radnice, stala budova, ktorú obyvatelia nie len vrelo prijali vo svojom meste ale možno ju označiť za pýchu Deerlijku.

Autor: Katarína Varsová, Foto: Katarína Varsová (článok vyšiel v časopise Forum 2-3/2006)