Univerzitná knižnica, rekonštrukcia - Bratislava

Univerzitná knižnica v Bratislave je najstaršia a najnavštevovanejšia vedecká knižnica v SR. Vznikla v roku 1919 ako Knižnica Univerzity Komenského. Jej vznik je spojený s dejinami nového štátu. Súbežne so svojím akademickým poslaním plnila do roku 1954 funkciu národnej knižnice. Od roku 1954 je samostatnou vedeckou knižnicou a slúži širokej verejnosti.

Knižničný fond 2,4 mil. knižničných jednotiek sa uchovával vo viacerých objektoch v Bratislave a aj mimo územia hlavného mesta. Komplex Univerzitnej knižnice tvoria objekty bývalého kláštora Klarisiek, objekt Uhorskej kráľovskej komory a palác L. de Pauliho na Ventúrskej ulici č.11.

Univerzitná knižnica získala barokové paláce uhorskej kráľovskej komory a L. de Pauliho v polovici 50. rokov. Schátralý stav všetkých budov si naliehavo vyžiadal rozsiahlu stavebnú obnovu. Najatraktívnejšie priestory palácových podlaží boli zaplnené skladmi. Nevyhovujúce boli hlavne rozvody inštalácií, transport kníh, manipulácia s nimi, kontrola, klíma a energetické zdroje. Budova nebola pripravená na prijímanie nových technológií.

Univerzitná knižnica zrealizovala v r.2001 - 2005 projekt "Multifunkčné kultúrne a knižničné centrum - Obnova a revitalizácia historických budov Univerzitnej knižnice v Bratislave". Stavba MKKC tvorí komplex budov bývalej Pedagogickej a Univerzitnej knižnice. Zaberá viaceré objekty v historickom jadre mesta:
1. Kláštor klarisiek, Klariská ul. č. 3-5
2. Palác uhorskej kráľovskej komory, Michalská ul. č. 1, Ventúrska ul. č. 13, Palác L. de Paulyho, Ventúrska ul. č. 11
3. Podzemné sklady, Nové sklady, Lisztov pavilón a Lisztova záhrada, Ventúrska ul. č. 11

Po rekonštrukcii tvoria jeden organizačný celok, vnútorne sieťovo prepojený. Tento komplex je aktívne napojený na mestskú štruktúru starého mesta a poskytuje širokú škálu služieb s modernými knižničnými technológiami v rekonštruovaných historických priestoroch a zároveň umožňovať vstup do virtuálneho sveta informácií.

Zámerom rekonštrukcie bolo vytvoriť nové príležitosti na ďalšie vzdelávanie a využívanie voľného času na vzdelávacie a rekreačné účely. Nové dispozičné usporiadanie spoločenských priestorov umožňuje lepšie uspokojiť potrebu medziľudských kontaktov a sociálnej súdržnosti, aby sa centrum stalo vyhľadávaným miestom stretávania sa členov vedeckej a umeleckej komunity, študentov univerzít a vysokých škôl a priestorom pre mnohé ďalšie neformálne sociálne kontakty.

Nové centrum má bezbariérový vstup prakticky na všetky podlažia rekonštruovaných objektov. Medzinárodné informačné pracoviská Kancelárie Rady Európy, Strediska UNESCO, Depozitná knižnica OSN a Informačné centrum NATO i USA sú prístupné v objektoch na Klariskej a Michalskej ul. Priestory centra sú "otvorené" tak, že ich flexibilita umožňuje na jednej strane voľný prístup k dokumentom, na druhej strane dostatočnú intimitu a pokoj na individuálne štúdium. Zámer vytvoriť akýsi knižničný a informačný "market" v prekrytom nádvorí je popri atribúte otvorenosti podmienený aj širokým využívaním moderných informačných, komunikačných a reprografických technológií. Knižnica - mediatéka sa sala aktívnou súčasťou kultúrneho centra a pešej zóny.

Architekti stáli pred zložitou úlohou rekonštrukcie objektov z rôznych období i štýlov. Každý z nich si vyžadoval individuálny prístup a rôzny stupeň obnovy. Ako Stavba č.1 bol rekonštruovaný objekt Klarisea... Objekt patrí k významným pamiatkam kláštornej architektúry, preto bola jeho rekonštrukcii venovaná mimoriadna pozornosť aj zo strany pamiatkových orgánov. Stavba je už ukončená a naplno využívaná. V jej priestoroch sú umiestnené najstaršie a najvzácnejšie fondy zo zbierok Univerzitnej knižnice. Väčšina fondov bude voľne prístupná. V strede objektu je obnovený kláštorný dvor s historicky upravenou rajskou záhradou. Zasklené arkády umožňujú využívanie chodbových priestorov pre štúdium i vystavovanie kníh. Do objektu je obnovený pôvodný vstup z Klariskej ulice. Na prízemí je situovaný priestor prednáškovej sály, šatní, bufet a Rada Európy.

Palác Uhorskej kráľovskej komory bol postavený v rokoch 1753 - 56 podľa projektu cisárskeho architekta G. B. Martinelliho. Uhorské stavy tu zasadali v rokoch 1802 - 1848. Ako poslanci tu vystupovali Ľudovít Štúr a Štefan Moyzes. Po odsťahovaní snemu do Pešti budovu prestavali. Rekonštrukciou sa otvoril pôvodný monumentálny vstup do budovy a nádvoria. V paláci zostali zachované pôvodné študovne i medzinárodné informačné strediská NATO a UNESCO. Ďalej táto časť komplexu slúži ako administratíva s výpočtovým strediskom a riaditeľstvom.

Palác Leopolda de Pauliho bol postavený na mieste neskorogotickej kúrie v rokoch 1775 - 76. Po dosť drastickej rekonštrukcii v 60-tych rokoch zostala z pôvodného objektu iba fasáda a  pavlače. Nádvorie paláca je prekryté ako ústredný priestor multimediálneho centra. Po obvode nádvoria sú umiestnené študovne s voľným výberom. Palác sa v zadnej časti otvára do Lisztovej záhrady so záhradným pavilónom. Záhrada je upravená do pôvodnej barokovej kompozície. Bude využívaná pre komorné hudobné akcie i ako relaxačný priestor knižničnej kaviarne. Pri archeologických výskumoch sa v záhrade našli zbytky stredovekého objektu, ktorý sa zakonzervoval v zemi.

V súčasnosti je už Stavba č.1 - Klariseum skolaudovaná a daná do užívania. Budova Uhorského snemu a de Pauliho paláca bola sprístupnená verejnosti koncom apríla 2005. Stavba č.3, nové sklady a Lisztova záhrada sú rozostavané (február 2006). Hlavný objekt je už zo strany korza šperkom historického jadra. Za vynovenou fasádou a strechou sa skrýva náročná úprava nádvorí a vnútorných priestorov s novými technológiami a interiérmi.

Investor:
Univerzitná knižnica v Bratislave

Autori:
Architekti Doc. Ján Bahna a Doc. Vladimír Šimkovič

Spolupráca:
Arch. Wanda Ižáková, Rastislav Moravčík

Realizácia:
Hornex a.s.
2001 - 2005










Text: Autorská správaFoto: Autori