Nová budova spája dohromady dve dávnejšie založené kultúrne inštitúcie, Muziekgebouw – Dom hudby, predtým známy ako Ijsbreker, a BIMhuis, ktorý je vlastne jazzovým klubom so všetkým, čo k tomu patrí. Konceptom územného plánu bolo vytvoriť atraktívne vyzerajúci nový verejný priestor s významnou budovou, obrátenou smerom k rieke IJ. Autorom projektu je kodaňský ateliér 3xN/3xNielsen.
Budova má päť takmer rovnako dôležitých fasád, dve obrátené smerom k vode, jedna k mestu a vodnej nádrži Zouthaven, jedna susediaca s hotelom a visutým námestím, a poslednou je strecha, ktorá je dobre viditeľná jednak zo susedného hotelu, jednak z obrovských turistických lodí stojacich čas od času v prístave.
Stojac na terase v prístave, alebo sediac v BIMhuis, pripravený na jeden z jazzových koncertov, dívajúc sa skrz obrovské okná, si skupinky vychutnávajú nastávajúci súmrak, prepnutie Amsterdamu do elektrického režimu. Box BIMhuisu vystupuje z tela budovy smerom k mestu a Zouthavenu v uvítacom geste. Je podopretý dvoma dvojitými stĺpmi vo vnútri Muziekcentra a tiež na V-stĺpe spočívajúcej na móle. Koncertná hala a BIM kaviareň sú na druhom poschodí, zatiaľ čo prezliekárne, skúšobne a kancelárie sa nachádzajú na prvom. Spoločenská hala predstavuje priestory rôzneho druhu; vertikálne, horizontálne, úzke, široké, chodbové, schodiskové, vyložené, vznášajúce sa... Je miestom, kde všetko začína a končí, kde sa ľudia stretávajú a zhromažďujú pred a po koncerte.
S cieľom dosiahnutia skutočného verejného priestoru, navzdory všetkým aktivitám v BIMhuis alebo Muziekgebouw, je stavba navrhnutá ako nahromadenie dlhej verejnej promenády, vyzdvihnutá do ďalších dvoch podlaží, aby vytvorila vizuálny kontakt s centrom Amsterdamu. Široké schodiská spájajú promenádu s časťou na úrovni móla a vody.
Transparentnosť bola dôležitým aspektom návrhu. Presklenné fasády prepúšťajú do vnútra filtrované slnečné svetlo, mäkšie a čiastočne obmedzené dlhou konzolou strechy. Elektrické svetlo je úmyselne využívané predovšetkým k tomu, aby ovplyvňovalo výraz budovy. Denné svetlo tvaruje rozličné elementy budovy, zatiaľ čo elektrické svetlá, v koncertnej sále Muziekgebouw, pulzujú v rytme hudby... alebo skrátka podporujú hudobnú atmosféru neustálym menením farieb.
V roku 2006 táto dánska budova získala Holandskú cenu architektúry. Ako sa vyjadril Kim Herforth Nielsen: “Muziekgebouw bola jedným z prvých medzinárodných projektov a vložili sme veľa úsilia do toho, aby sme navrhli jednu jedinečnú stavbu, ktorá vťahuje do procesu navrhovania jednak klienta, jednak konečného užívateľa. S týmto prístupom nášho ateliéru nás poznajú po celom Dánsku, a bolo pre nás výzvou uplatniť ho aj za hranicami.“
Text, Foto: Zuzana Ľašová
