Rozhodne najpestrejším projektom Ypenburgu, predmestskej štvrte Hágu, je Hageneiland. Projekt ateliéru MVRDV sa na prvý pohľad zdá ako navrhnutý pre natáčanie filmu vo fantastickej krajine farebných domčekov. Je pravdou, že rotterdamský ateliér neustále prekvapuje. Stačí nakuknúť do magickej knihy KM3 alebo navštíviť prednášku energického Winyho Maasa a rázom je ľahšie pochopiteľné akým spôsobom sa projekty rodia v ich hlavách ale predovšetkým v počítačoch. Ateliér sa už dávno netají svojou záľubou v programoch na generovanie miest a odvážnymi víziami či najnovšie projektmi pre mestá budúcnosti.
V prípade Heigeneilandu sa jedná o suburbánne prostredie, ktorého atmosféra úteku z mesta a separácie zdôrazňuje aj popretkávanie celého urbanizmu vodnými kanálmi. Tie výrazne oddeľujú rôznymi architektmi navrhnuté časti urbanizmu, ktoré možno nazvať ostrovmi. Kanály sú prvkom charakteristickým pre holandskú architektúru. Ako aj v prípade Borneo-Sporenburg v Amsterdame, ich obyvatelia využívajú kanály ako ďalší spôsob trávenia voľného času, a takmer pred každým parkujú člny alebo menšie loďky. V prípade Ypenburgu to funguje hlavne v časti navrhnutej Klaus en Kaan architecten. Každopádne voda spríjemňuje atmosféru prostredia hlavne v horúcich letných dňoch.
Hageneiland je rozvrhnutý do štyroch pruhov, medzi ktorými sú uličky a na ktorých sú nepravidelne roztrúsené domy. K uličkám od nich vedú čiastočne spevnené záhradné chodníky. Autori rozohrali topografiu priestoru jednak nepravidelnosťou rozmiestnenia domov na parcele, rozdielnosťou charakteru domov a tiež ich záhrad. Sú tu domy s obrovskými plochami pre nimi, domy s iba maličkou záhradkou vzadu, alebo s rovnakými záhradami pred a za domom. Jednotlivé záhrady sú oddelené živými plotmi.
Spôsob, akým sú jednotlivé domy komponované na parcelách, ich hravá nepravidelnosť, vo výsledku znamená rozmanité priehľady pomedzi domy a ich záhrady. Takmer v centre urbanizmu Hageneilandu je detské ihrisko. Čo sa týka parkovania, autori sa snažili dosiahnuť maximálny pokoj pre obyvateľov, tým pádom je pre parkovanie určená cesta obiehajúca okolo súboru. Všetky domy majú v svojich záhradách ešte menšie polykarbonátové domčeky slúžiace ako skladové priestory.
119 rodinných domov je zoskupených nahodilo do 37 objektov archetypálneho typu domu so sedlovou strechou, s ktorým pracovali aj v ďalšom projekte pre Ypenburg, projekte „Vodných víl“. Objemy potom pokrýva od podlahy až po špičku strechy jediný materiál: plast, drevo, zinkový plech, terakota, cementotrieska a polykarbonát.
Akokoľvek hodnotíme tento projekt, cena Holandského architektonického inštitútu / NAi roku 2002 pripadla práve ateliéru MVRDV.
Text a Foto: Zuzana Ľašová
