Kráľovská knižnica reprezentuje odpútanie sa od tradičnej štruktúry koncipovania knižničných priestorov, zároveň tiež obsahujúc širokú paletu ďalších kultúrnych zariadení. Dánsky architekti Schmidt, Hammer, Lassen vyhrali Európsku architektonickú súťaž na jej návrh v roku 1993. Pohyb verzus strohá forma, symetria verzus asymetria. "Čierny diamant" sa zrkadlí na vode stredovekých kanálov Kodane.
Zatiaľ čo pôvodná budova pevne sedí na svojom podklade, "Black Diamond" sa svojou presklennou fasádou ponad neho vznáša. Zhotovená je zo skla a ocele, pokrytá absolútne čiernym granitom dovezeným zo Zimbabwe, rezaným a lešteným v Taliansku. Každý blok váži 75 kg. Divákovi zvonku umožňuje pohľad dovnútra foyeru, návštevníkovi zase výhľad na celé nábrežie. Budova má sedem podlaží a suterén. Jej skrútený tvar a naklonená fasáda sa snažia dynamickejšie reagovať na okolie než ostatné budovy lemujúce nábrežie.
Spojovací most medzi starou a novou knižnicou prebieha zo vstupnej haly v pôvodnej budove, cez Hansenovu budovu, ponad Christians Brygge, cez átrium novej knižnice priamo k vode. Severo-južná os umožňuje vizuálne prepojenie medzi rôznymi funkciami vo vnútri komplexu. Dánsky maliar Per Kirkeby urobil nástennú maľbu veľkú 210m2, ktorá zdobí strop spojovacieho mostu (Lending department bridge).
Nový hlavný vchod do knižnice vedie na nové námestie, Søren Kierkegaards Plads, ktoré je kolmé na severo-južnú os. Pred budovou pokračuje Søren Kierkegaards Plads smerom k novej prístavnej promenáde , ktorá je rovnako ako námestie vyložená tmavými granitovými mozaikovými kameňmi. Vzdialenosti v miestnostiach sú čo najmenšie, dávajúc dôraz na logický tok personálu i návštevníkov budovou. Z prízemia sa pomocou "travelátorov", pohyblivých chodníkov, dá dostať do C úrovne, hlavného podlažia knižnice. V tomto mieste sa totiž napája nová budova na pôvodnú pomocou 18 metrov širokého mostu ponad Christians Brygge. Interiér Hansenovej budovy, ktorý patrí kanceláriám a servisným funkciám pre rozličné knižničné oddelenia, bol kompletne renovovaný, zatiaľ čo exteriér sa adaptoval na vzhľad fasády a geometrie novej knižnice.
V kontraste k exteriéru je átrium navrhnuté ako organická miestnosť v pohybe, ktorý presekáva budovu napoly. Nejde nevšimnúť si podobnosť s projektom galérie ARoS, ktorú tento ateliér realizoval o 5rokov neskôr v Arhuse. Vlniace sa balkóny lemujú 24 metrov vysoký interiér, svetlíky privádzajú do interiéru príjemné, nepriame svetlo pre čitárne. Z átria je priamy prístup do kníhkupectva, kaviarne/reštaurácie a Kráľovninej haly, rovnako tiež do výstavných galérií na úrovni K a B.
Čitárne na úrovniach C až F lemujú átrium ako dvojúrovňové miestnosti s balkónmi na medziposchodí. Sklenené steny vysoké viac než 6 m oddeľujú zvukovo priestory átria a čitární. Celkovo sa tu nachádza viac než 300 miest na sedenie nasmerovaných smerom k átriu, svetlu a vode. Najdôležitejšiu rolu tu hrá práve svetlo, prichádzajúce z obrovského svetlíku a reflektované vodou pred budovou.
Text: Zuzana Ľašová, Foto: Zuzana Ľašová

df
fs: vyzera velmi pekne aj v skutocnosti az teraz viem co to bolo za budovu, ale myslel som si ze je to tiez kniznica
26.8.2009 16:46
dazzle
nazzor: Nakolko je to knizznica ktora bezz riadneho systemu nemozze dobre fungovat, mi ako objekt pripada matuci a trocha chaoticky. Nie ?
13.7.2008 11:51