„Dnešné pozostatky celestínskeho kláštora sa bezmocne ocitávajú medzi cestami a diaľnicami spájajúcimi Lovaň s okolím. Nové cesty sa navrstvili na starú a neovládateľnú loď. Jednu dobu existujúci kláštor dnes akoby stratil svoj význam už len tým, ako zložité je pochopiť charakter kláštora, ako náročné je sa rozhodnúť o spôsobe orientácie v tomto priestore, o prístupe k zvyšným budovám."
„Toto uvedomenie je nevyhnutné za účelom porozumenia stratégii nášho návrhu. Snažíme sa v ňom dať význam, a taktiež spojiť a zjednotiť, čo bolo postavené - steny kláštora, ktoré zostali - s pevným urbánnym rastrom obklopujúcim objekt." Autorom projektu sa po vyhlásení súťaže stal Rafael Moneo, španielsky architekt a laureát Pritzker price. „Projekt na novú univerzitnú knižnicu,"ako sa autor vyjadril, „dovoľuje adíciu plochy povrchu, dopĺňajúcu plán.
Tým pádom sú Celestínky znova napojené na dopravnú sieť, ktorá v podstate toto teritórium živí. Naša stratégia, vedúca k nevyhnutnému kompletnému doplneniu plánu, zužitkováva potenciál kláštora a vnútorných dvorov tým, že rozširuje hmotu a definuje nový obvod, kde sa ulica De Croylaan stáva novým okrajom. Vo výsledku si existujúce objemy udržali svoj význam, čo bol jeden z našich záujmov. Vrcholy striech starej jedálne naďalej zostávajú najprekvapivejším objemom."
„Navrhovali sme so zámerom zužitkovať potenciál kláštora. Skutočne, to je to, čo sme aj spravili. Výsledný návrh ponúka intenzívne využitie troch otvorených priestorov, ktoré zvyšujú kvalitu komplexu kláštora Celestíniek. Prvý sa stal vstupným dvorom, s dvoma vchodmi, prvým z ulice De Croylaan a druhým priamo oproti. Dvor funguje de facto ako skutočné námestie, kde sa súčasne stretávajú ako aj chodci, tak aj cyklisti a autá. V strede námestia sme umiestnili vchod do knižnice, kancelárie a prístup k parkovaniu. Druhý dvor, ktorý zostal z kláštora, umožňuje usporiadanie knižničných priestorov. Tretí, predchádzajúce servisné krídla, sú využívané ako parkovanie pre návštevníkov.
Ak sa pozrieme ako knižnica sama o sebe funguje, zistíme, že kľúčovým priestorom je čitáreň. Na jednej strane je zasklená hlavná čitáreň umiestnená vo vnútri kláštora, tým pádom môžeme oceniť hlavne jej interiér. Na strane druhej kláštor sám o sebe už sériu čitární obsahuje, a zároveň umožňuje kruhový pohyb a efektívny prístup ku kompaktnej zbierke kníh. Nachádzajú sa tu aj privátne priestory pre čítanie.
Fakt, že stavba má dve podlažia naznačuje jej jednoduché štrukturálne riešenie. Aby bol navodený pocit staršieho objektu, na vonkajšej fasáde, obvodovej steny, bol použitý tehlový obklad. Jedine v čitárni vytvára kontrast medzi vlniacim sa skleneným povrchom a prísnosťou kláštora nepredvídateľnú architektonickú epizódu, stávajúcu sa symbolickým priestorom knižnice.
Text: Zuzana Ľašová, Foto: Zuzana Ľašová
