Belgické mesto Gent bolo v minulosti javiskom pre mnohé továrne, po väčšine textilného charakteru. V súčasnosti je ambícia tieto implodované mestské štruktúry znovu využiť a preskupiť. Ako príklad môžeme uviesť Hollainhof, projekt holandskej kancelárie Neutelings/Riedijk. V súťaži na parcelu podobného typu vytvorili obytný súbor založený na jednoduchej modulovej jednotke opakujúcej a striedajúcej sa v rámci kompaktného celku.
Ďalším prípadom bola textilná fabrika pri Brugsepoorte, premenená na rozľahlý park s nákupným strediskom a nešťastným panelákom na jeho konci. Aby sme boli v obraze, Gent je síce mesto rozľahlé, ale svojím merítkom ho môžeme smelo prirovnať k mestám v Taliansku. Úzke ulice, 2-3 poschodové domy, krásne zachované mestské centrum... proste prostredie ako vyšité pre ideálny mestský život. Nie div, že všetci Genťania sú v prípade svojho mesta šovinisti. Ak sa však vrátime k ďalším prípadom, vznikajú tiež inovatívne obytné aglomerácie. Post - industriálna infraštruktúra sa postupne transformuje do širokých parciel s rezidenčnou štruktúrou, chápajúc urbanizmus ako bývanie.
Hollainhof je projekt pre sociálne bývanie priamo v centre. Cieľom bolo vytvoriť atraktívnu lokalitu kombinujúcu výhody otvoreného priestoru a nízkej hustoty a zároveň vlastným priestorom a kľudom. V koncepte je zrejmé znovu oživenie starodávnej, pre Belgicko typickej typológie bývania (beguinage), čo v preklade znamená vnútorný dvor obklopený malými domami, často vymedzený múrom a prepojený s mestom jednou alebo dvoma bránami. Vo výsledku vznikol v Hollainhofe komplex, ktorý osciluje medzi pojmami privátny a verejný, otvorený či uzavretý, malé alebo veľké merítko.
Domy sú zoskupené do dvoch radov, jeden hraničiaci s ulicou, druhý s riekou - kanálom, ktorých nie veľký počet osviežuje a skrášľuje mesto. Oba rady pozostávajú z pätnástich domov a v každom z nich je 8-10 bytov. Priestor medzi radami je ponechaný ako otvorená zelená plocha. Blok je s ulicou prepojený podchodom, ktorý ústi do okruhu sprístupňujúcom každý dom. Pretože je v Belgicku štandardom bývania mať vlastnú záhradu, minimálne terasu, nájdeme ju zahrnutú ku každému bytu.
Najnižšie byty sú mezzonety so spálňami na prízemí a obývacou izbou s výhľadom na vnútorný dvor z druhého poschodia. Byty na vyššom poschodí sú dostupné vonkajším schodiskom a majú rozľahlé strešné terasy. Početné prekážky požiadaviek vygenerovali návrh so širokou škálou pôdorysov, obsiahnutých v skulpturálnych objemoch, každý so svojou vlastnou identitou.
Cédrové obloženie vonkajšej fasády sú bloky nasadené na podstavec z tmavosivého vláknobetónu. Ako budova starne cédrové drevo postupom času naberá sivý odtieň. Múry okolo záhrad sú betónové prefabrikáty vo farbe terakoty.
Pavilón v závere parcely uchýlil jasličky a podzemie blokov susediacich s kanálom zas podzemné parkovanie s garážami. Niektoré uličné domy sú prístupné cez galériu na prízemí. Výsledný introvertný výraz fasád na ulici dáva tušiť o charaktere a merítku komplexu vo vnútri.
Text: Zuzana Ľašová, Foto: Zuzana Ľašová
