Úspešný dánsky ateliér má kancelárie okrem Kodane aj v Clemensborgu, Londýne a Osle a má už za sebou projekty napr. kráľovskej knižnice “Black diamond“ v Kodani alebo kultúrneho centra ARoS v Arhuse. Nová skulpturálna budova “the Culture Island“ stojí na širokom vlnolame vyhĺbenom a postavenom v malom prístave, hneď oproti štíhlemu mostu prepájajúcemu druhý najväčší dánsky ostrov Fyn s polostrovom priliehajúcom k pevnine.

Najvýraznejším prvkom hmoty je prasklina, dvojposchodový foyer prebiehajúci prostriedkom budovy. Štiepi komplex na dve časti. Strešný svetlík, prasklinu vypĺňajúci takmer po celej dĺžke, dopriava útrobám interiéru záblesk svetla z oblohy. Na jednej strane je knižnica, ktorá prebieha aj do ďalšieho poschodia, na druhej informačné turistické centrum, kino a reštaurácia, pričom obe strany sa do zátoky otvárajú obrovskými presklennými plochami, poskytujúc tak výhľad pozdĺž celého pobrežia.

Reštaurácia je taktiež v dvoch poschodiach. V prízemí je kaviareň. Široký balkón vyššieho poschodia je určený hosťom, ktorý prišli na obed, alebo na večeru. Naklonená fasáda má výhľad na prieliv a druhý, menší most. Kaviareň pokračuje aj na terasu obklopenú jachtami.

Jediný horizontálny element projektu je podstavec, na ktorom centrum stojí. Je zároveň aj malým námestím s lavičkami a čiastočne obieha okolo nej. Konštrukcia strechy pozostáva z patinovaných zinkových panelov, materiál použitý aj na fasádach. V interiéri prevládajú biele betónové a sadrové steny a biely sadrový podhľad.

Text, Foto: Zuzana Ľašová

Multifunkčná hala bola koncipovaná ako hybrid medzi budovou a kurtom na loptové hry. Tvar, ktorý vypĺňa parcelu a zahŕňa jednak vnútorné, jednak vonkajšie zariadenie, má skrútený tvar. Architekti chceli výberom takejto formy poukázať na to, že športoviská, a hlavne tie určené pre školy, nemusia byť len tradične štvorcového charakteru a ich priestor sa využiteľný jednostranne, na šport. Naproti tomu vytvorili dynamické miesto s množstvom spôsobov pre jeho využitie.

Hala leží na vrchu veľkého bunkru, ktorý bol postavený počas nemeckej okupácie v 2.svetovej vojne a používaný ako kontrolné centrum. Steny a strechu bunkru tvorí dva metre hrubý betón, čo hĺbenie stavebnej jamy pekne skomplikovalo. Na druhej strane však bol nainštalovaný špeciálny ventilačný systém, ktorý zužitkováva nízku teplotu v bunkri, a v lete sprostredkováva priestorom nad ním príjemný chladný vzduch.

Plot, ktorý obkolesuje jednak multifunkčnú halu, jednak kurt pre loptové hry, podčiarkuje charakter schémy. Vlnitý tvar vytvára charakteristické dynamické priestory nielen vo vnútri, ale aj navonok. Celý priestor je vizuálne prepojený podlahou, ktorá sa ako červený gumový povrch rozprestiera v exteriéri aj interiéri.

Vstup z hlavnej budovy školy, po ľavej strane, je cez šatne pre učiteľov a študentov umiestnené v suteréne spolu s miestnosťou určenou pre technické zariadenia. Červené špirálovité schodisko sa vinie z chodby v suteréne priamo hore do centra diania, do haly.

Text, Foto: Zuzana Ľašová

ITU je navrhnutá okolo obrovského centrálneho átria. Jeho autonómnosť narušujú konzolovito vyložené boxy miestností. Nepravidelnosť s akou vybiehajú do otvoreného priestoru a aj ich rozdielna veľkosť vytvárajú vtipne dynamickú kompozíciu. Premenlivosť projekcií na zadných stranách boxov túto dynamickosť a interakciu ešte podporuje. Autorom digitálnej inštalácie je americký umelec John Maeda. Na otvorení ITU v roku 2004 prezentoval svoju prvú inštaláciu. Tieto digitálne formy umenia by mali byť interaktívne a kontrolovateľné z počítačov a mobilných telefónov, alebo by boli závislé sa doprave alebo teplote v interiéri či exteriéri budovy.  

Prízemné podlažie tvorí bežné zariadenie, prednáškové haly, študentská kaviareň, menza a knižnica. Všetky priestory určené na výskum a výučbu sú umiestnené vo vyšších poschodiach. Vybavenie určené k výučbe je v otvorených študijných priestoroch obklopujúcich átrium. Oddelenia výskumu sa nachádzajú v tichších častiach na oboch stranách budovy.

Stavba je mierne nadvihnutá ponad okolitý terén. Kovový obvodový rám obopína plynulo celý objem. Sklenená fasáda vo vnútri rámu je rozčlenená na horizontálne pásy skla rozličných farieb a typov – žiarivo zelené sklo, priesvitné a čisté priehľadné sklo.

text a foto: Zuzana Ľašová

Spojovací most medzi starou a novou knižnicou prebieha zo vstupnej haly v pôvodnej budove, cez Hansenovu budovu, ponad Christians Brygge, cez átrium novej knižnice priamo k vode. Severo-južná os umožňuje vizuálne prepojenie medzi rôznymi funkciami vo vnútri komplexu. Dánsky maliar Per Kirkeby urobil nástennú maľbu veľkú 210m2, ktorá zdobí strop spojovacieho mostu (Lending department bridge).

Nový hlavný vchod do knižnice vedie na nové námestie, Søren Kierkegaards Plads, ktoré je kolmé na severo-južnú os. Pred budovou pokračuje Søren Kierkegaards Plads smerom k novej prístavnej promenáde , ktorá je rovnako ako námestie vyložená tmavými granitovými mozaikovými kameňmi. Vzdialenosti v miestnostiach sú čo najmenšie, dávajúc dôraz na logický tok personálu i návštevníkov budovou. Z prízemia sa pomocou "travelátorov", pohyblivých chodníkov, dá dostať do C úrovne, hlavného podlažia knižnice. V tomto mieste sa totiž napája nová budova na pôvodnú pomocou 18 metrov širokého mostu ponad Christians Brygge. Interiér Hansenovej budovy, ktorý patrí kanceláriám a servisným funkciám pre rozličné knižničné oddelenia, bol kompletne renovovaný, zatiaľ čo exteriér sa adaptoval na vzhľad fasády a geometrie novej knižnice.

V kontraste k exteriéru je átrium navrhnuté ako organická miestnosť v pohybe, ktorý presekáva budovu napoly. Nejde nevšimnúť si podobnosť s projektom galérie ARoS, ktorú tento ateliér realizoval o 5rokov neskôr v Arhuse. Vlniace sa balkóny lemujú 24 metrov vysoký interiér, svetlíky privádzajú do interiéru príjemné, nepriame svetlo pre čitárne. Z átria je priamy prístup do kníhkupectva, kaviarne/reštaurácie a Kráľovninej haly, rovnako tiež do výstavných galérií na úrovni K a B.

Čitárne na úrovniach C až F lemujú átrium ako dvojúrovňové miestnosti s balkónmi na medziposchodí. Sklenené steny vysoké viac než 6 m oddeľujú zvukovo priestory átria a čitární. Celkovo sa tu nachádza viac než 300 miest na sedenie nasmerovaných smerom k átriu, svetlu a vode. Najdôležitejšiu rolu tu hrá práve svetlo, prichádzajúce z obrovského svetlíku a reflektované vodou pred budovou.

Text: Zuzana Ľašová, Foto: Zuzana Ľašová

Parcela, na ktorej sa objekt nachádza, vlastnili predtým Århus Oliemølle a DSB central railway workshops. Obrovskú výhodu má v tom, že je takmer z každej strany prístupná slnečnému osvetleniu. Nachádza sa tu viac než 90 obchodov, kaviarní, reštaurácií a podobne, na troch poschodiach, kina schopné pohltiť 2000 divákov a viac než 1000 parkovacích miest.

Jeho umiestnenie nad železničnou stanicou sa stáva spojivom medzi centrom a k nemu priľahlou južnou časťou mesta Frederiksbjerg, a zároveň je fyzicky spojená s kľúčovým terminálom pre vlaky a autobusy. Na strane severnej, obrátenej k mestu, sa nýchadza čakacia a odbavovacia hala k železničnej stanici, o pár desiatok metrov ďalej už moderné nákupné centrum.

Budova je prístupná zo štyroch strán, pričom z troch je osvetlená. V samotnom jadre sa nachádza tzv. "meeting point", hala, ktorou stúpajú a klesajú eskalátory. Kruhový otvor v jej hornej časti je vyplnený sklom, čím je hala príjemne prirodzene osvetlená. čo sa týka jej vonkajšieho vzhľadu, autori sa zrejme pridržiavali rázu okolitých objektov, voliac sklo na severnej fasáde, na východnej a južnej predovšetkým sivozelený kamenný obklad. Vznikla tak síce budova solídna, jasne definovaná, navonok však chladná a pochmúrna ako počasie na severe Dánska. O interiéri sa narozdiel od exteriéru dá tvrdiť opak. Jasný a pulzujúci.

Text: Zuzana Ľašová, Foto: Zuzana Ľašová

"Namiesto toho, aby sme použili klientom určených 25% z rozpočtu na projekt na vyčistenie znehodnotenej pôdy v mieste pozemku, spravili sme prieskum a zistili, že znečistenie je spôsobené ťažkými kovmi a tým pádom je stabilné. Ak teda bude časť morského dna - podložie - ponechané v kľude, nie je žiaden dôvod k tomu, aby bolo potrebné ho čistiť či premiestniť. Namiesto toho sme položili ponad celý pozemok drevenú palubu, teda využili financie radšej pre architektúru než škodlivú a neviditeľnú kontamináciu. Takto sme vytvorili 1,600 m2 vonkajšieho priestoru namiesto navrhovaných 375 m2."

Program centra sa delí do dvoch častí. Jachtársky klub a Centrum mládeže. Obaja klienti spoločne zdieľajú zariadenie, aj keď zo začiatku si ich požiadavky navzájom odporovali. Mládežnícke centrum požadovalo vonkajší priestor pre deti na hranie, jachtársky klub potreboval väčšinu pozemku na uviazanie člnov. Budova je dôkazom toho, ako je možné navonok neschodné požiadavky skĺbiť do vtipného riešenia. Drevená plošina je nadvihnutá, vytvárajúc tak priestor na úložné priestory pre člny popod ňou, na druhej stane dosky zase vzniklo atraktívne prostredie pre deti, ktoré neustále fascinuje jej vlniaci sa, stúpajúci a klesajúci povrch.  

Miestnosť určená denným aktivitám sa nachádza v prednej časti objektu, miestnosť pre workshopy a sklady je v zadnom rohu budovy. V kontraste k drevenému povrchu exteriéru, sú podlahy v interiéri verejných priestorov z bieleho betónu, v miestnostiach skladov a workshopov zo sivého. Navrhnuté to bolo za účelom vyzdvihnutia významu vonkajších aktivít. Práve drevená paluba je tou najdôležitejšou miestnosťou v Maritime.

Pôvodný ateliér PLOT už v súčasnej dobe neexistuje. Vznikli však namiesto neho dve nové štúdiá : JDS / Julian de Smedt a BIG /Bjarke Ingels Group.

Text: Zuzana Ľašová, Foto: Zuzana Ľašová

Projekt pozostáva z hlavnej štruktúry na vode, novej pláže a susediacich servisných budov so sociálnym zariadením a šatňami pre telesne postihnuté osoby. Drevené mólo vedie návštevníka v ústrety kruhovej konštrukcii. Kráčanie po obvode znamená pozvoľne sa vzďaľovať viac a viac smerom nahor od hladiny mora. V koncovom bode sa už nachádzame na 5 metrov vysokej skokanskej plošine.

Štruktúra stojí na štíhlych pilieroch zhruba jeden meter vyčnievajúcich ponad hladinu a nosnej konštrukcie viditeľnej po vonkajšom obvode. Najvhodnejším materiálom pre túto stavbu bolo drevo stromu Azobé, vyznačujúce sa dlhodobou trvanlivosťou v morskej vode. Celý objekt sa skladá z 870 m2 drevenej plošiny, 70m2 premenlivého vybavenia a 90m2 servisných priestorov na pevnine. Tieto sú demontovateľné a na pláž počas sezóny dovezené a zostavené na mieste.

Čo podmienilo tvarovú formu? V prvom rade určite prímorský vietor, ktorého účinkom sa návrh snažil kúpajúcich uchrániť. Takto bola následne vytvorená dynamická, z troch štvrtín uzavretá škrupina otvorená smerom k pláži, na východ. Uzavretie zároveň kumuluje slnečné teplo na vhodne vybratom materiále.

Vnútrajšok je hravo pojatý, rozlične členitý, poskytujúc určitým spôsobom oddelenie od ďalších ľudí. Vnútorným obvodom obiehajúca lavička poskakuje do rôznych úrovní sledujúc tak špirálovitý charakter siluety. Rampy a schody rozohrávajú interiér, dodávajú mu priestorovosť a podporujú tiež vnútornú dynamickosť. Tá je docielená aj striedavou hustou vertikálnych lamiel po obvode. Premenlivosť priehľadnosti, otvorenosti s uzavretosťou, je vo finále veľmi príjemná, a cítia sa tu rovnako dobre mladí ľudia holdujúci kúpaniu už na začiatku apríla, ako aj staršie páry relaxujúce na slnku.  

Práve otvorenie k pláži má, okrem toho že od pevniny menej fúka, potenciál aj v tom, že odhaľuje okoloidúcemu pozorovateľovi len určitú časť interiéru, lákajúc ho tým ku vstupu do vnútra. Objekt sa týmto nestáva akýmsi druhom uzavretého objektu na mori ale otvára sa návštevníkovi. Práve vizuálne prepojenie interiéru s plážou a vnútorná rozmanitosť sú zaujímavými a vtipnými riešeniami projektu.

Text: Zuzana Ľašová, Foto: Zuzana Ľašová

Voľne umiestnená budova premosťuje rozdielne úrovne terénu, pozdĺž dedinskej dopravnej cesty na nižšej strane pozemku. V tejto časti začína aj pozvoľna sa dvíhajúca rampa prebiehajúca čiastočne pozdĺž budovy, konkrétne jej časti určenej pre verejnosť. Stúpajúc po nej najprv prejdeme popri celách pre predbežné zadržanie, potom galérii policajných čiapok, za ktorou už kryt nad dverami naznačuje vchod. Obžalovaný prichádzajúci v policajnom aute vstupuje so budovy zospodu. Pohľad zo vstupnej haly a recepcie sa upiera na tri paralelné pásy.

Kompozícia celku ako troch krabíc rozdielnych dĺžok má v podstate zdôrazniť odhmotnený charakter celku. Návrh vedome podporuje tento výraz medzerou medzi objemami, policajnými dôstojníkmi a verejnosťou. Kompozícia podporuje taktiež presvetlenie všetkých častí budovy. Vhodne zvolené merítko stavby, jej menšia veľkosť a moderný výraz majú potenciál komunikovať s verejnosťou v prvom pláne.  

Každý jeden z troch boxov je navrhnutý z iného materiálu: zinok, drevo a betón. V drevenej časti prepájajúcej zvyšné dve sú administratívne a technické priestory. Priestory pre prácu a stretnutia sú umiestnené v betónovej časti. Nezávisle od vestibulu a recepcie je úsek zinkovej časti vyhradený pre cely predbežného zadržania a miestnostiam na vypočúvanie. Súčasne verejný a zároveň bezpečnostný charakter budovy je podporený sklenenými stenami, ktoré prepúšťajú svetlo, ale nie sú priehľadné.

Kombinácia materiálov pôsobí príjemne a harmonicky, avšak len na obrázkoch z doby jej realizácie, v roku 1995. V súčasnosti materiály podľahli neľútostnému pôsobeniu holandsky daždivému počasiu. Povrchy materiálov nie sú ani zďaleka tak jasné ako pred 12 rokmi a celkový výraz je skôr ošumelý. Avšak ani to neuberá unikátnosti hmotového riešenia projektu na sile.

Text: Zuzana Ľašová, Foto: Zuzana Ľašová

Skulpturálne auditórium, nazvané tiež "lastúra" sa vo foyere javí ako vznášajúca sa štruktúra. Steny exteriéru, pokryté javorovým drevom v teplom odtieni stoja v ostrom kontraste k zaoblenej sklenenej a oceľovej fasáde foyeru. Hlavné auditórium, so sedadlami umiestnenými do tradičného tvaru konskej podkovy, pojme 1.500 divákov. Balkóny sú obložené svetlým javorovým drevom, zatiaľ čo steny tmavým javorom a podlahy sú z dubového dreva. Dekoratívne pásy s osvetlením na balkónoch sú navrhnuté z akustických dôvodov a ako tlmené osvetlenie v auditóriu. Strop s plochou 419 m2 je pokrytý 24-karátovým zlatým lístím.

Dánsky kráľovský orchester má miestnosť 14 metrov pod úrovňou vody. Aj Opera, aj Balet majú vlastné nácvikové miestnosti, a ďalšie menšie skúšobne sú k dispozícii hudobníkom a zboru. Bočné krídla patria prezliekárniam, kanceláriám a miestnostiam pre workshopy. V podzemí sa nachádzajú skladové priestory. Skúšobná miestnosť Dánskeho kráľovského orchestru, umiestnená 5 poschodí pod auditóriom je osvetlená umelo využitím svetlíkov čiastočne privádzajúcim slnečné svetlo do priestoru. Steny a strop sú obložené drevom. Z reštaurácie a terasy na najvyššom poschodí je úžasný výhľad na každú stranu či už na prístavisko, či známu zlatú vežu Kodane...

Pre zaujímavosť, akustika projektu je založená na najnovších expertízach pochádzajúcich z kancelárii ako je napríklad Ove Arup a ich modelovaniu na základe akustických zákonov a pokročilých počítačových simuláciách.

Text: Zuzana Ľašová, Foto: Zuzana Ľašová

Budova už aj svojim názvom naznačuje, že ide o kubus. Avšak kocka to nie je obyčajná. Zvolenou stratégiou priestorového rozloženia izieb študentov, ich obtočením okolo spoločných priestorov, sa rozpadla na jednotlivé funkčné fragmenty. Na vonkajšej fasáde sa táto fragmentácia prejavuje radikálnymi zárezmi do telesa kocky, ktoré sú na dôvažok ešte materiálovo, prípadne aj farebne odlišené. Tieto výrezy sa koniec koncov stávajú vonkajšími terasami, niektoré prenikajú až k jadru budovy, do vnútorného átria. Vnútorné átrium okolo seba zhromažďuje spoločné priestory výškovo presahujúce jedno podlažie; spoločenské miestnosti, študovne, kuchynky, pracovne, a vertikálne komunikácie, nachádzajúce sa v oranžových boxoch. Strecha budovy je určená záhrade, podzemie parkovaniu.

Celý objem sa vznáša nad zemou ponechávajúc prízemie otvorené do ulice, a ideálne na parkovanie bicyklov, ktoré tvoria neodmysliteľnú súčasť dopravy v Kodani. Z dôvodu, že je budova nárožím dvoch dôležitých ulíc, bolo snahou jej dodať aj osobitý dizajn. Jeho posledným detailom boli svietiace napisy dekorujúce vstupy, navrhovala ich Viera Collaro.

Základný objem budovy je veľmi jasný a zreteľný a svojim vnútorným priestorovým riešením  veľmi šikovným spôsobom napojuje privátne priestory na priestory verejné. Privátne priestory majú výhľad do okolia, zatiaľ čo spoločné do átria a sú navzájom vizuálne prepojené.

Text: Zuzana Ľašová, Foto: Zuzana Ľašová + www.aart.dk

Vo výsledku sa to prejavuje ponechaním vyniknutia čiste inžinierskych, vo význame statických, prvkov budovy, ich repetíciou a priestornosťou interiéru. Stĺpy, nosníky, traverzy, strešná konštrukcia zostávajú v svojej prirodzenosti. To, čo sa u nás poväčšine snažia architekti zamaskovať, tu pridáva priestoru na kvalite. A táto hala nie je jediným príkladom. Ovšem v rekonštrukciách a rekonverziách nespochybniteľne vedú Belgičania.

Obrovskou kvalitou tejto a väčšiny starých priemyselných hál sú samozrejme enormné okná. S jedným okom prižmúreným sa nám vďaka nim môže zdať, že sme v katedrále. Takýto pocit tu však veľmi nie je na mieste. Budova je po rekonverzii dokonalou telocvičňou a posilňovňou, miestnosťou pre kultúrne podujatia, s malou kaviarňou...

Jednotlivé priestory je možné prepájať alebo oddeľovať podľa potreby. Nové lávky, balkóny a ochodza vyššom podlaží sú ľahké konštrukcie zhotovené buď z oceli, alebo z dreva. Spolu s ďalšími pridanými konštrukciami sa snažia použitím surových materiálov nasledovať výraz materiálov pôvodných. Rovnako aj technické zariadenia budovy sú odhalené. Rozmerné rúry technických zariadení sú vystavené pod stropom.

K pôvodnému objektu ešte bola dodatočne pristavaná jedna budova, kde sa usadila recepcia, kancelárie a tiež priestory na stretávanie pre administratívu.

DGI - mestské športové centrum naznačuje nový spôsob ako športovať. Systém viacnásobného používania vstupeniek a otváracie hodiny od skorého rána do neskorého večera vychádzajú v ústrety aj najnáročnejším. Nachádza sa tu obrovská lezecká stena, hrajú loptové hry, vzpiera a ďalšie.

Text: Zuzana Ľašová, Foto: Zuzana Ľašová

To by bolo prinajmenšom arogantné. Riešenie teda spočíva v tom, že vo výsledku sú apartmány umiestnené po vonkajšej strane mohutných valcov. Fakt, že sa byty vinú pozdĺž objemov umožnil projektu čerpať ďalšie výhody. Zasklené a široké balkóny s ochranným zábradlím poskytujú panoramatický výhľad na prístav a mesto. Obidve jadrá boli pokryté v interiéri špeciálnou ochrannou vrstvou transparentného filmu, kvôli konzervovaniu pôvodnej konštrukcie. Vnútorný halový priestor slúžiaci ako lobby prechádza zdola až nahor, kde je po celom priemere zasklený.

84 bytov sa v plošnej rozlohe pohybuje od 90m2 do cca 200 m2. Balkóny obiehajúce celým obvodom pridávajú ešte zhruba tretinu vnútorného priestoru k vonkajšiemu využitiu. Navrhnuté apartmány majú otvorené dispozície s minimálnym zapojením stien, čo len podporuje exkluzívny charakter lokácie tohto miesta.

Atmosféra interiéru pôsobí doslova chrámovo vznešene. Do vákua medzi čierno-bielymi prstencami jednotlivých poschodí sa postupne zahryzávajú konzolovité schodiská. Vznášajú sa v hypnotickej ničote. Vnímanie priestoru sa takto presúva do priam magických. Jednoduchá hra s čiernou a bielou v ich horizontálnom sa striedaní vo valcovom priestore... a fascinujúce kúzlo sa zrodilo.

Text: Zuzana Ľašová, Foto: Zuzana Ľašová

Projekt pozostáva z terminálu pre pasažierov cestujúcich do Osla alebo do Gdansku a kontrolnej stanice. Celková kapacita sú tri trajekty, 2.000 pasažierov a 400 áut alebo 130 nákladiakov. Terminál má tvar dlhej, v sklenenom plášti obalenej tuby, navodzujúc dojem viac-menej minimalistický. Vnútri je tubus rozdelený do dvoch podlaží.

Sklenené elementy vonkajšieho plášťa budovy majú rozdielnu priehľadnosť a spolu s vnútorným osvetlením dodávajú budove v čase keď sa stmieva charakteristický výraz. Objekt vyzerá akoby stúpal ponad pobrežnú hrádzu na ťažkom čiernom podstavci z betónu, ktorý drží skladové priestory a depo.

Na prvom poschodí sa logicky nachádza pokladňa na lístky, kaviareň, priestory určené colnej kontrole a odpočinku zákazníkov. Na druhom poschodí má DFDS svoju administratívu, a je tu colná kontrola pre cestujúcich plaviacich sa z Poľska. Na fasáde terminálu sa ako vystupujúce, hliníkom obložené boxy, prejavujú čakacie priestory a priestory, ktorými sa pohybujú cestujúci smerom k nástupu na loď.

Kontrolná stanica má charakter určitého druhu átriovej budovy s rozdielnymi časťami zoskupenými pod širokou strechou. Strecha má v strede kruhový otvor zabezpečujúcim priame osvetlenie dvoru v centre stanice. Je situovaná v spojení na príjazdovú cestu áut a pozostáva z check-inu, pasovej kontroly, kontroly nákladu, zariadení pre zákazníkov, colnej kontroly atd.

V severnom prístave Kodane /Nordhavn/ sa momentálne výdatne stavia. Autormi urbanistického plánu sú už známi West 8. Naproti cez cestu od terminálu je signifikantná 16-poschodová kancelárska Copper tower od Arkitema, za ňou takmer dokončené obytné bloky od C. F. Mollera trochu južnejšie Lighthouse od Lundgaard & Tranberg Arkitektfirma.

Text: Zuzana Ľašová, Foto: Zuzana Ľašová