V priebehu projekcie a aj výstavby sa udialo viacero zmien. To sa týka hlavne dvorového bloku. Uličný blok sa v podstate až na pár kozmetických zmien počas jednotlivých fáz nezmenil. Dvorový objekt sa vzhľadom na jeho polohu v pomerne citlivej polohe vnútrobloku existujúcej zástavby menil viacero krát. Pôvodný koncept zo súťaže počítal s dvoma kolmými líniovými objektami. Neskôr pribudol parter s občianskou vybavenosťou na úrovni dvora medzi týmito objemami, dokonca sa predpokladalo prepojenie Dunajskej ulice s Lazaretskou ulicou formou krytej obchodnej pasáže. Dvorové bloky ale stále príliš atakovali vnútorný dvor a tak po ďalšej úprave vo forme akýchsi terasových ustupujúcich podlaží sa koncept utriasol na súčasnom riešení. Dvorové bloky sa spojili do jedného s pôdorysným tvarom U. Ďalšie zmeny, vo fáze realizačného projektu a realizácie samotnej potom priniesol investor, ako reflexiu na vyvíjajúcu sa situáciu na realitnom trhu. Tieto úž boli našťastie iba charakteru dispozičných zmien v rámci odsúhlaseného objemu budovy.

Stavbu sme navrhli tak, aby rešpektovala historickú uličnú čiaru. Dopĺňa chýbajúce časti tohto mestského bloku. Fasáda je do ulice pomerne členitá, čo bolo podmienkou Krajského pamiatkového úradu v Bratislave a to vo vertikálnom či horizontálnom smere. Taktiež materiálové riešenie podtrhuje segmentovanie fasády na viacero menších celkov. Výzvou bolo navrhnúť objekt tak, aby všetky byty a administratívne priestory vzhľadom na ich vysokú hustotu spĺňali tie najprísnejšie svetlotechnické a hygienické požiadavky. Problematickým v tomto smere bol iba uličný objekt, ktorého fasády sú orientované takmer presne na sever a juh. Veľa bytov sme tak riešili ako mezonetových s dvojpodlažnou nočnou časťou na severnej fasáde a jedno podlažnou dennou otočenou do preslneného dvora. Náš trh ale žiaľ nie je otvorený takýmto riešeniam a tak väčšinu z týchto bytov sme museli v priebehu stavby preprojektovať na štandartnejšie jedno podlažné dispozície.

Objekt má štyri podzemné podlažia, ktoré slúžia pre parkovania obyvateľov a administratívu. Nadzemná časť sa skladá z dvoch blokov – uličného so 6 podlažiami a malým „ateliérom“ na 7. a dvorového tiež so 6. podlažiami, ktoré od 4np ustupujú. Jednotlivé bloky medzi sebou vytvárajú zaujímavé poloprivátne priestory vhodné pre kľudnú kaviareň, na streche 1np vzniká átrium s vegetačnou strechou a za objektom na južnej strane je záhrada susediaca s objektami na opačnej strane mestského bloku. Parter je dvojpodlažný, prístupný z ulice, prípadne pasáže. Takmer všetky byty sú priečne prevetrávateľné a okrem dvoch majú všetky nejakú formu exteriérových plôch – balkóny, kryté loggie či strešné terasy.

Materiálové riešenie z nášho pohľadu rešpektuje polohu a architektonickú zodpovednosť objektu, z ulice je okoloidúci konfrontovaný s lícovou tehlou tmavej farby, portálmi z brúsenej nereze, či titánzinkovou ligotavou obálkou ustupujúcej časti fasády. Dvorová časť je strohejšia a viac podtrhuje bytový charakter domu. Všetky terasy a drevené obklady sú z lokálnych drevín – agát a smrek. Navrhované boli početné doplnky z pohľadového betónu vo forme rôznych prefabrikátov – schodiskové ramená, loggie, kochlíky na strechách… Iba málo z nich však bolo ochránených počas stavby tak, aby mohli zostať exponované, čo nás mrzí. Všetky strechy a terasy na ustupujúcich častiach budovy sú pokryté extenzívnou zeleňou, trávou, prípadne agátovými palubovkami.

projekt: 2003 - 2008
realizácia: 2008 - 2010
plocha parcely: 3562 m2
zastavaná plocha: 2573 m2
úžitková plocha: 11690 m2
počet nadzemných podlaží: 6+1
počet podzemných podlaží: 4
miesto: Dunajská ulica, Bratislava
investor: Hrivis Developing, a.s.
hlavný dodavateľ: BCI, a.s.
autori: gutgut {Roman Halmi, Števo Polakovič, Peter Jurkovič Lukáš Kordík}
spolupráca: Marcel Dzurilla, Roman Žitňanský

Grafika je navrhovaná bielou fluorescentnou farbou na tmavošedej omietke. Nadstavba má dve podlažia s 10-timi rozdielnymi bytovými jednotkami, revitalizuje spoločné priestory, využitím moderných materiálov šetrí energetické náklady, rieši úpravu okolia budovy a s novou kvalitou bývania a prostredia prináša aj nový život.

architekt: ARCHHOLIKS
nadstavba bytového domu, Hollého ulica, Žilina
projekt 2007
realizácia 2008
spolupráca: Ing.arch. Rado Kachlík,  Ing.arch. Mária Piričová

Vnútorné dispozície sú vo všetkých prípadoch rovnaké. Po vstupe do domu sa ocitneme v šatni, kde je zároveň toaleta a schody smerom hore. Na prvom poschodí je v strede jadro s kúpelňou, toaletou a schodmi, po oboch stranách sú dokopy tri izby. Najvyššie poschodie obsahuje jednu menšiu a jednu veľkú izbu a zároveň terasu obiehajúcu pozdĺž celého objemu rady domov.

Väčšina z nich má balkóny vyvesené ponad vodu, ktorá je bezprostredne pri domoch z druhej strany. Účelom tohto projektu bolo vytvoriť mestské prostredie v štvrti, ktorej typológia je väčšinou otvorená, pripomínajúca takmer vidiek.

AmY-3 sú štyri objemy prebiehajúce ponad pozdĺžne móla, nachádzajúc sa na ich koncoch. Obidve móla plus ďalšie tri, na ktorých koncoch sú “vodné vily“ od MVRDV, vypĺňajú radové domy navrhnuté Claus en Kaan architecten. Tieto štyri rezidenčné jednotky obsahujú každá štyri domy. Domy majú tri poschodia s premenlivou dispozíciou, takže spálne a obývacie izby sú možné umiestniť na hociktorom z nich, záleží na požiadavku.

V prvom poschodí majú byty menšie terasy. Prízemie je ideálne navrhnuté pre kanceláriu. Parkovanie je na dvore medzi dvoma štruktúrami. Za druhou z nich je rozľahlé mólo, pri ktorom kotvia člny a loďky. Dvor využívajú majitelia ako hraciu plochu pre deti. Zaujímavými sú aj drevené terasy vyložené ponad vodu.

Text, Foto: Zuzana Ľašová

Pôdorys budovy bol navrhnutý pre účel vystavovania. Návštevníci sa tu môžu oboznámiť s produktmi a obsluhou, ktoré by mohli v blízkej budúcnosti zvyšovať kvalitu bývania a práce. Okrem toho sa táto budova vyznačuje tým, že využíva alternatívne vykurovacie a chladiace systémy. Vchod, recepcia a vertikálne komunikácie, schody a výťahy, podmieňujú vnútorné objemy. Reštaurácia a ďalšie zariadenia, auditórium, spoločenská hala, výstavná miestnosť, administratíva a kuchyňa sú umiestnené na prízemí. Na štvrtom poschodí sa nachádzajú ďalšie výstavné priestory a malá reštaurácia.

Charakter interiéru posúva myšlienku exteriéru ešte ďalej. Kam len zrak spočinie záplava svetielkujúcich objektov všemožných farieb a tvarov alá podnik zo 60.rokov, alebo žeby... Na um by nám určite prišli aj iné miesta podobného rázu. Oblina sem, oblina tam, preseknutá hranatým oknom, sladko vysvietený interiér preťatý industriálnym kovovým schodiskom. Architektonické či nearchitektonické vyžitie každého druhu.

Ateliér Bena van Berkela a Caroline Bos bol založený v Amsterdame v roku 1988. V roku 1999 sa od van Berkla a Bos oddelilo. Skladá sa s ľudí najrozmanitejších povolaní. Od vzniku sa prezentovalo projektmi ako Móbiov dom, laboratórium v Utrechte, most Erazmus v Rotterdame, obytné bloky v Almere, či najnovším projektom divadla v Lelystade.

Living tomorrow je však koniec-koncov iba dočasnou budovou. Snaženie o to byť čo najinovatívnejší v tomto prípade znamená, že budova bude po piatich rokoch zbúraná. Ďalší návrh bude adaptovaný na najnovšie technológie.

Text: Zuzana Ľašová, Foto: Zuzana Ľašová

Voľne umiestnená budova premosťuje rozdielne úrovne terénu, pozdĺž dedinskej dopravnej cesty na nižšej strane pozemku. V tejto časti začína aj pozvoľna sa dvíhajúca rampa prebiehajúca čiastočne pozdĺž budovy, konkrétne jej časti určenej pre verejnosť. Stúpajúc po nej najprv prejdeme popri celách pre predbežné zadržanie, potom galérii policajných čiapok, za ktorou už kryt nad dverami naznačuje vchod. Obžalovaný prichádzajúci v policajnom aute vstupuje so budovy zospodu. Pohľad zo vstupnej haly a recepcie sa upiera na tri paralelné pásy.

Kompozícia celku ako troch krabíc rozdielnych dĺžok má v podstate zdôrazniť odhmotnený charakter celku. Návrh vedome podporuje tento výraz medzerou medzi objemami, policajnými dôstojníkmi a verejnosťou. Kompozícia podporuje taktiež presvetlenie všetkých častí budovy. Vhodne zvolené merítko stavby, jej menšia veľkosť a moderný výraz majú potenciál komunikovať s verejnosťou v prvom pláne.  

Každý jeden z troch boxov je navrhnutý z iného materiálu: zinok, drevo a betón. V drevenej časti prepájajúcej zvyšné dve sú administratívne a technické priestory. Priestory pre prácu a stretnutia sú umiestnené v betónovej časti. Nezávisle od vestibulu a recepcie je úsek zinkovej časti vyhradený pre cely predbežného zadržania a miestnostiam na vypočúvanie. Súčasne verejný a zároveň bezpečnostný charakter budovy je podporený sklenenými stenami, ktoré prepúšťajú svetlo, ale nie sú priehľadné.

Kombinácia materiálov pôsobí príjemne a harmonicky, avšak len na obrázkoch z doby jej realizácie, v roku 1995. V súčasnosti materiály podľahli neľútostnému pôsobeniu holandsky daždivému počasiu. Povrchy materiálov nie sú ani zďaleka tak jasné ako pred 12 rokmi a celkový výraz je skôr ošumelý. Avšak ani to neuberá unikátnosti hmotového riešenia projektu na sile.

Text: Zuzana Ľašová, Foto: Zuzana Ľašová